Jakmile začnete pestovať rastliny v interiéri (uvnitř místnosti), budete potrebovať vedieť, ako ich správne opelovať. Zistíme neobvyklé techniky, pomocou ktorých môžeme zvýšiť výnos zeleniny až o 55%. Ako vlastne funguje opelenie a prečo k nemu musí dochádzať, aby rastlina začala plodiť, a ktoré rastliny nepotrebujú opelovať, pretože si vystačia samy? Od základnej botaniky až po praktické a užitočné rady ako umelo opeliť rastliny pri pestovaní v interiéri.
K čomu opelenie slúži a kedy je potrebné?
Nejprv by ste mali pochopiť dôvody, prečo je opelenie pre niektoré rastliny nevyhnutné. Opelenie je súčasťou reprodukčného cyklu a je nevyhnutné pre všetky rastliny, aby mohli produkovať plody alebo semená, pretože spája samčie a samičie bunky.
U bežných listnatých alebo kvitnúcich izbových rastlín teda pravdepodobne môžete túto povinnosť nechať byť a nestarať sa o ňu. Ale pre každého, kto chce semená na množenie svojich obľúbených rastlín alebo pestuje plodovú zeleninu (ako sú okurky, papriky, rajčatá atď.), musíte opelenie umožniť, inak vaše rastliny nič nevyprodukuje.
Trocha (odbornej) botaniky
Než sa pustíte do umelého opelenia, mali by ste sa zhruba oboznámiť s anatómiou kvetu, aby ste vedeli, na čo sa zamerať. Aniž by sme vás zaťažovali botanickými schémami, ľahko pochopíte základy.
Keď sa pozriete dnu do typického kvetu, uvidíte niekoľko jemných vlákien. Jedno by malo byť uprostred a okolo neho niekoľko menších. To uprostred je stigma, samičia časť, ktorá vedie k vaječníkom v kvete.
Ostatné sú tyčinky, kde sa tvorí samčí pyl. Samotný pyl je taký jemný žltý prášok.
Technicky vzaté, pyl (samčí) musí byť vnesený do vaječníka (samičího) kvetu, čo platí pre všetky rastliny. Zdá sa to jednoduché, ale je v tom trochu háčik. Nie všetky rastliny majú úplne rovnaký spôsob opelenia.
Existuje niekoľko variantov procesu opelenia. Pravé samosprašné rastliny vytvoria kvety, v ktorých môže pyl zostať v kvete a opeliť vlastnú tyčinku. V týchto prípadoch môže dokonca k opeleniu dôjsť ešte predtým, ako sa kvet vôbec otvorí.
U iných rastlín ide stále o samosprašné rastliny, ale pyl sa musí premiestniť od svojho zdroja k inému kvetu na tej istej rastline. V ostatných prípadoch stačí preniesť pyl z kvetu jednej rastliny na kvet inej rastliny, aj keď sa stále musí ísť o rovnaký druh rastliny.
Existuje ešte jedna situácia, keď rastliny vytvárajú úplne oddelené samčie a samičie kvety. Väčšina izbových rastlín takto nefunguje, ale ak v skleníku pestujete nejakú zeleninu, napríklad cukety alebo melóny, môže to byť problém.
Dúfame, že sa vám podarilo túto malú lekciu botaniky pochopiť a získať základné znalosti. Najčastejšia situácia bude, keď sa pyl potrebuje preniesť z kvetu na jednej rastline na kvet na inej rastline.
Čo sú samosprašné rastliny - samoopylenie?
Samoopylenie znamená, že rastlina obsahuje samčie aj samičie reprodukčné časti, takže sa môže opeliť sama. Inými slovami, samosprašné rastliny NEpotrebujú k opeleniu svojich kvetov opelovače, ako sú včely alebo iný hmyz.
Pyl sa teda hromadí na samčích tyčinkách, tyčinky sú kľúčovou súčasťou rozmnožovania kvitnúcich rastlín, pretože práve ony produkujú pyl. Aby došlo k úspešnému oplodneniu, musia pylové zrná prilnúť k samičiemu pysku.
Stigma je časť pestíka, kde pyl vyklíči - inými slovami, po zasadení do pôdy po určitý čas nečinnosti vyklíči semená.
Niektoré samosprašné rastliny potrebujú malú pomoc, napríklad tieto:
- papriky
- rajčatá
- lilky
Existujú však niektoré rastliny, ako je hrášok, fazuľa a šalát, ktoré NEvyžadujú žiadnu pomoc pri opelení pri pestovaní v interiéri.
Chápem, že som vás všetkými týmito informáciami o anatómii rastlín asi preťažil, ale predsa je to dosť fascinujúce! Zvlášť keď ide o to, že rastliny sa môžu samy opeliť! Ale to už by z tej teoretickej časti stačilo, prejdeme k praktickej časti o umelom opelení rastlín.
Techniky opelenia rastlín v interiéri
Jakmile sa rozhodnete, že vaše izbové rastliny potrebujú opeliť, je potrebné sa spýtať, ako na to.
- Ak ide o samosprašné rastliny, u ktorých môže pyl zostať v jednom samčom/samčom kvete, ako sú niektoré odrody rajčiat, je postup jednoduchý. U rastlín, ktoré sú vonku, stačí malý vánek, aby sa kvety zatriasli natoľko, že sa pyl dostane z tyčiniek na tyčinku. V pestovacom priestore, ktorý je izolovaný, môže byť tento proces obtiažny, pretože sa tam samovolný vietor nevyskytuje.
V takom prípade stačí, keď rostliny jemne zatrasiete a dáte pozor, aby ste ich pri tom nepoškodili. Ďalším spôsobom, ako pyl setriasť, je použiť elektrickú zubnú kefku, ktorú za chodu priložíte k rastline. Vibrácie sú dostatočne silné na to, aby pyl uvoľnili, aniž by sa stonky alebo listy príliš pohli. Sami môžete pri tomto umelom opelení vidieť, ako sa z kvetu sype jemný žltý prášok.
- U rastlín, pri ktorých musíte pyl skutočne premiestniť, budete musieť zmeniť taktiku. Obvyklou a najúspešnejšou technikou je použitie jemného, mäkkého štetca a jemné prenášanie pylu z tyčinky jedného kvetu na tyčinku druhého.
Ako som popísal skôr, musíte sa zamerať na premiestnenie pylu na centrálnu tyčinku vnútri kvetu. Ak máte čo do činenia s veľmi malými kvetmi, je takmer nemožné to prehliadnuť. U väčších kvetov však potrebujete mať pevnú ruku, aby ste sa zameri li na stigma, keď máte štetec naplnený pylom.
- Alternatívna metóda, ktorá sa ale týka veľkých pestovacích priestorov alebo vonkajších priestorov, je opelenie fúkačom na listy. Áno, viem, ako to znie, ale čítajte ďalej. Najmä u rajčiat a jahôd môže použitie fúkača listov zvýšiť výnos rajčiat až o 55% - to je skutočne pôsobivý výsledok. Na dosiahnutie tohto výnosu sa používal fúkač listov s nízkym nastavením a pohybom sem a tam asi 2 až 3 metre od rastliny (mierime na kvety), celý tento proces robíme menej ako 20 sekúnd. Pestovatelia jahôd v interiéroch používajú na zvýšenie produkcie tiež fúkače listov spolu s elektrickými opelovačskými paličkami.
Tip redakcie: ak pestujete v štandardnom pestebnom stane alebo skrini, postarajte sa, aby ste tam mali cirkulačný ventilátor, ktorý sa postará o vytváranie umelého vetra a tak pomôže automaticky opeliť samosprašné rastliny ako rajčiaky alebo papriky.