6. diel: Hydropónia – akvapónia

V šiestom diele našej série o hydropónii sa dostávame k systému, ktorý sa od predchádzajúcich metód výrazne líši. Akvapónia prepája hydroponické pestovanie rastlín s chovom rýb a vytvára jeden recirkulačný celok.

Zatiaľ čo pri bežnej hydropónii dodávame rastlinám živiny pomocou hnojív, pri akvapónii vzniká veľká časť živín priamo v systéme. Ryby produkujú odpadové látky, ktoré následne spracúvajú nitrifikačné baktérie a premieňajú ich na formy využiteľné rastlinami.

Zjednodušene celý kolobeh funguje takto:

Úspešná akvapónia preto závisí predovšetkým od rovnováhy medzi rybami, baktériami a rastlinami.

Ako funguje akvapónia?

Nádrž s rybami je prepojená s pestovateľskou časťou a voda medzi nimi cirkuluje. Odpadové látky z rýb sa dostávajú do biofiltra alebo pestovateľského média, kde žijú nitrifikačné baktérie.

Tie postupne premieňajú dusíkaté látky:

amoniak → dusitany → dusičnany

Amoniak aj dusitany môžu byť pre ryby vo vyšších koncentráciách nebezpečné. Dusičnany sú naopak oveľa lepšie využiteľné rastlinami ako zdroj dusíka. Rastliny tak z vody odoberajú časť živín a voda sa následne vracia späť do nádrže s rybami.

Akvapónia teda nie je iba hydropónia s pridaným akváriom. Ide o biologický systém, ktorého fungovanie závisí od správne zabehnutej kolónie mikroorganizmov.

Čo potrebujete na akvaponický systém?

Kvalita vody je základ

Pri bežnej hydropónii prispôsobujete živný roztok predovšetkým rastlinám. Pri akvapónii musí rovnaké prostredie vyhovovať rastlinám, rybám aj mikroorganizmom súčasne.

Preto je potrebné sledovať najmä niekoľko základných parametrov.

pH

Akvapónia zvyčajne pracuje s kompromisom medzi požiadavkami rastlín a nitrifikačných baktérií. V mnohých systémoch sa pH pohybuje približne okolo 6,8–7,2.

Nie je však vhodné snažiť sa za každú cenu udržiavať jednu presnú hodnotu. Dôležitejšia je stabilita a postupné zmeny.

Príliš vysoké pH môže zhoršovať dostupnosť niektorých živín pre rastliny. Príliš nízke pH zase môže obmedzovať činnosť nitrifikačných baktérií.

Amoniak a dusitany

V dobre zabehnutom systéme by mali ich koncentrácie zostávať veľmi nízke. Ak začnú stúpať, príčinou môže byť napríklad:

• príliš veľa rýb
• prekrmovanie
• nedostatočný biofilter
• nedostatok kyslíka
• nový, ešte nezabehnutý systém

Práve amoniak a dusitany patria medzi najdôležitejšie hodnoty pri spúšťaní akvapónie.

Dusičnany

Dusičnany sú konečným produktom nitrifikácie a zároveň hlavným zdrojom dusíka pre rastliny.

Ak sa výrazne hromadia, môže to znamenať, že systém produkuje viac živín, než dokážu rastliny spotrebovať.

Ak sú naopak veľmi nízke a rastliny začínajú vykazovať nedostatok dusíka, môže byť rastlín vzhľadom na množstvo rýb príliš veľa.

Teplota a kyslík

Teplotu vody vyberajte predovšetkým podľa chovaného druhu rýb. Súčasne však ovplyvňuje činnosť baktérií a množstvo kyslíka rozpusteného vo vode.

Čím je voda teplejšia a čím viac rýb v nádrži máte, tým dôležitejšie je kvalitné prevzdušňovanie.

Aké ryby sú vhodné na akvapóniu?

Použiť možno rôzne sladkovodné druhy. Výber závisí od teploty vody, veľkosti nádrže, skúseností chovateľa a tiež od toho, či chcete ryby iba ako súčasť systému, alebo ich plánujete chovať aj na produkciu.

Stretnúť sa môžete napríklad s:

• tilapiami
• kaprami
• koi kaprami
• karasmi
• niektorými sumcovitými rybami
• pstruhmi

Pre začiatočníkov sú vo všeobecnosti vhodnejšie odolnejšie druhy, ktoré lepšie znášajú menšie výkyvy prostredia.

Teplomilné a chladnomilné druhy

Teplomilné ryby vyžadujú vyššiu teplotu vody, čo môže byť výhodné pri pestovaní v interiéri alebo vo vykurovanom skleníku.

Chladnomilné druhy, napríklad pstruhy, majú naopak vysoké nároky na čistotu a okysličenie vody a ich chov býva náročnejší.

Najdôležitejšie je vyberať ryby podľa podmienok, ktoré dokážete dlhodobo udržiavať.

Aké rastliny pestovať?

Na začiatok sú najvhodnejšie rýchlo rastúce druhy s nižšími až strednými nárokmi na živiny.

Dobre sa darí napríklad:

• šalátom
• rukole
• špenátu
• bazalke
• mäte
• petržlenu
• koriandru
• pažítke
• kučeravému kelu

Keď je systém stabilný a produkuje dostatok živín, možno pridať aj náročnejšie plodiny, napríklad paradajky, uhorky, papriky, čili papričky alebo jahody.

Pri týchto rastlinách však treba počítať s tým, že rybí odpad nemusí poskytovať všetky živiny v ideálnom pomere. Často môže chýbať napríklad železo, draslík alebo vápnik, ktoré je potom potrebné dopĺňať spôsobom bezpečným pre ryby a biologickú filtráciu.

Rovnováha medzi rybami a rastlinami

Toto je najdôležitejší princíp celej akvapónie. Ryby a ich krmivo predstavujú hlavný vstup živín. Rastliny tieto živiny zo systému odoberajú.

Ak máte príliš veľa rýb a málo rastlín, môže dochádzať k hromadeniu živín a preťaženiu filtrácie. Ak máte naopak veľa rastlín a málo rýb, rastliny môžu postupne začať trpieť nedostatkom živín.

Pri domácom systéme preto nie je potrebné začínať zložitými výpočtami. Praktické je začať s menším množstvom rýb a sledovať, ako sa vyvíjajú:

• amoniak
• dusitany
• dusičnany
• rast rastlín

Počet rýb a množstvo rastlín potom môžete postupne upravovať. Pri väčších akvaponických prevádzkach sa návrh systému často počíta podľa množstva krmiva pre ryby, pretože práve krmivo určuje, koľko živín do systému vstupuje.

Najskôr musíte systém zabehnúť

Novozostavená akvapónia ešte nemá dostatok nitrifikačných baktérií. Preto nie je bezpečné okamžite naplniť nádrž maximálnym počtom rýb.

Systém musí prejsť takzvaným cyklovaním, počas ktorého sa v biofiltri vytvorí stabilná bakteriálna kolónia. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko týždňov.

Pravidelná údržba akvapónie

Keď je systém stabilný, nepotrebuje neustále zásahy. Pravidelnú kontrolu však nemožno vynechať.

Každý deň je vhodné skontrolovať chod čerpadla a prevzdušňovania, prietok vody a správanie rýb.

Ak ryby prestanú prijímať potravu, sú apatické alebo vyhľadávajú hladinu, je vhodné okamžite skontrolovať kvalitu vody.

Pravidelne kontrolujte aj pH, amoniak, dusitany, dusičnany a hladinu vody. Mechanické filtre, čerpadlá a potrubie čistite podľa miery zanášania.

Neprekrmujte ryby

Prekrmovanie je jednou z najčastejších chýb.

Nespotrebované krmivo sa rozkladá, spotrebúva kyslík a zvyšuje zaťaženie celého systému. Kŕmte preto iba takým množstvom, ktoré ryby dokážu skutočne spotrebovať.

Viac krmiva automaticky neznamená lepší rast rastlín.

Najčastejšie chyby pri akvapónii

Problematické býva najmä:

• príliš rýchle nasadenie veľkého počtu rýb
• prekrmovanie
• nedostatočné prevzdušňovanie
• zanedbané meranie kvality vody
• príliš malý biofilter
• výber náročných rastlín hneď na začiatku
• očakávanie, že rybí odpad automaticky poskytne všetky potrebné živiny
• chýbajúci plán pre výpadok čerpadla alebo elektrickej energie

Pri akvapónii sa oplatí postupovať pomaly. Pridať ďalšie ryby alebo rozšíriť pestovateľskú plochu môžete kedykoľvek. Preťažený systém sa stabilizuje oveľa ťažšie.

Aké typy akvaponických systémov existujú?

Akvapónia môže využívať niekoľko hydroponických metód, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich dieloch.

Automatizácia

Základná akvapónia nepotrebuje zložité riadenie. Pri väčších systémoch však môže automatizácia výrazne zvýšiť bezpečnosť.

Užitočné môže byť napríklad sledovanie:

• teploty vody
• hladiny vody
• chodu čerpadla
• prevzdušňovania
• výpadku elektrickej energie

Automatické kŕmidlo môže uľahčiť pravidelné dávkovanie potravy a alarm pri poruche čerpadla alebo prevzdušňovania môže zabrániť väčšiemu problému.

Automatizácia však nenahradí dobre navrhnutú filtráciu a správne zabehnutý systém.

Výhody a nevýhody akvapónie

Oplatí sa domáca akvapónia?

Ak chcete čo najlacnejšie vypestovať niekoľko šalátov, akvapónia pravdepodobne nebude najjednoduchšou ani najlacnejšou cestou.

Jej hodnota spočíva skôr v tom, že prepája niekoľko oblastí súčasne: pestovanie rastlín, chov rýb, recirkuláciu vody a biologickú filtráciu.

Pre domácich pestovateľov preto dáva zmysel predovšetkým ako dlhodobý pestovateľský projekt, nie ako jednoduchá náhrada bežného záhona alebo malého DWC systému.

Praktické rady pre prvú akvapóniu

Ak s akvapóniou začínate, dodržiavajte niekoľko zásad:

• Začnite jednoducho. Jedna nádrž s rybami a jeden záhon s pestovateľským médiom vám na prvé skúsenosti úplne postačia.
• Neunáhlite zabiehanie systému. Bez fungujúcej nitrifikácie nie je systém pripravený na väčšie množstvo rýb.
• Ryby pridávajte postupne. Menší počet rýb je na začiatok bezpečnejší.
• Začnite listovou zeleninou a bylinkami. Majú jednoduchšie nároky ako plodová zelenina.
• Sledujte vodu, nielen rastliny. Pri akvapónii je stav vody často prvým ukazovateľom problému.
• Nepodceňujte prevzdušňovanie. Kyslík potrebuje celý systém.
• Majte plán pre prípad poruchy čerpadla. Najmä pri vyššej hustote rýb môže byť dlhší výpadok veľmi vážny.

Pre koho je akvapónia vhodná?

Akvapónia bude najzaujímavejšia pre pestovateľov, ktorých baví nielen hydropónia, ale aj práca s biologickým systémom a chovom vodných živočíchov.

Má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete prepojiť produkciu rastlín a rýb, efektívne recirkulovať vodu a neprekáža vám pravidelne sledovať jej kvalitu.

Ak hľadáte čo najjednoduchší vstup do hydropónie, existujú jednoduchšie metódy. Ak vás však zaujíma prepojenie viacerých živých častí do jedného fungujúceho celku, akvapónia predstavuje veľmi zaujímavý ďalší krok.

Záver

Akvapónia prepája ryby, rastliny a mikroorganizmy do jedného recirkulačného systému. Odpadové látky vznikajúce pri chove rýb spracúvajú baktérie a vzniknuté živiny následne využívajú rastliny.

Najdôležitejší preto nie je maximálny počet rýb ani čo najväčšia pestovateľská plocha, ale rovnováha medzi jednotlivými časťami systému.

Začnite v menšom rozsahu, nechajte biofilter správne zabehnúť, sledujte kvalitu vody a systém rozširujte až vo chvíli, keď bude stabilný.

V ďalšom diele hydroponickej série sa zameriame na kvapkovú závlahu a jej využitie pri hydroponickom pestovaní.