1. Sprievodca EC: Čo je EC a prečo je pre rastliny dôležité

Pri pestovaní rastlín sa často stretnete s dvoma dôležitými hodnotami: pH a EC. Zatiaľ čo pH ukazuje, aké kyslé alebo zásadité je prostredie okolo koreňov, EC nám pomáha zistiť, aký koncentrovaný je živný roztok.

Aj keď používate kvalitné hnojivá a máte správne nastavené pH, výživa nemusí rastlinám vyhovovať. Ak je živný roztok príliš slabý, nemusí poskytovať dostatok živín. Ak je naopak príliš koncentrovaný, môže rastlinám sťažovať príjem vody.

V prvom diele nášho Sprievodcu EC si vysvetlíme, čo EC znamená, ako sa meria, prečo je dôležité pre rast rastlín a ako správne chápať namerané hodnoty.

Čo je EC?

EC je skratka anglického výrazu Electrical Conductivity, teda elektrická vodivosť. Vyjadruje, ako dobre dokáže voda alebo živný roztok viesť elektrický prúd.

Veľmi čistá voda vedie elektrický prúd len slabo. Keď do nej však pridáte minerálne hnojivo, rozpustia sa v nej rôzne minerálne látky. Tie sa vo vode nachádzajú v podobe elektricky nabitých častíc, ktoré nazývame ióny.

Medzi tieto látky patria napríklad draslík, vápnik, horčík alebo dusičnany. Práve vďaka rozpusteným iónom dokáže voda lepšie viesť elektrický prúd. Vo všeobecnosti teda platí, že čím viac ich roztok obsahuje, tým vyššie býva jeho EC. Pre pestovateľa je EC užitočným ukazovateľom celkovej koncentrácie rozpustených minerálnych látok. Neprezradí však presne, ktoré látky sú vo vode obsiahnuté ani v akom množstve.

Čo nám namerané EC vlastne hovorí?

Predstavte si dve nádoby. V prvej je takmer čistá voda. V druhej je rovnaká voda, do ktorej ste pridali minerálne hnojivo. Druhý roztok bude mať zvyčajne vyššie EC, pretože obsahuje viac rozpustených minerálnych látok. EC meter však nedokáže rozlíšiť, či vodivosť spôsobuje draslík, vápnik, horčík alebo napríklad sodík.

To znamená, že dva roztoky s rovnakým EC nemusia mať rovnaké zloženie. Jeden môže obsahovať vyváženú výživu vhodnú pre rastliny, zatiaľ čo druhý môže mať niektorých živín nedostatok a iných nadbytok. Preto je dôležité používať kvalitné hnojivá určené na konkrétny spôsob pestovania. EC vám pomôže kontrolovať celkovú koncentráciu roztoku, ale samo osebe nezaručuje správny pomer živín.

Prečo je EC pre rastliny dôležité?

Rastliny potrebujú na zdravý rast dostatok vody a minerálnych živín. Korene ich prijímajú z okolitého prostredia, pričom dôležitú úlohu zohráva aj koncentrácia rozpustených látok. Ak je živný roztok príliš slabý, rastlina nemusí získavať dostatok živín na svoj rast.

Príliš vysoká koncentrácia však môže byť tiež problém. V takomto prostredí totiž rastlina ťažšie prijíma vodu. Práve preto nie je vhodné pridávať viac hnojiva len s predstavou, že rastlina bude rásť rýchlejšie.

Ako EC súvisí s príjmom vody?

Možno vás prekvapí, že rastlina môže mať okolo koreňov dostatok vody, a napriek tomu ju ťažko prijímať. Súvisí to s procesom nazývaným osmóza. Pri nej voda prechádza cez bunkové membrány, ktoré prepúšťajú vodu, ale regulujú prechod rozpustených látok. Voda sa pohybuje oboma smermi, ale za inak rovnakých podmienok jej viac prechádza z prostredia s nižšou koncentráciou rozpustených látok do prostredia s vyššou koncentráciou. Ak je teda vo vnútri koreňových buniek vyššia koncentrácia rozpustených látok než v okolitom roztoku, voda má tendenciu vstupovať do buniek.

Schéma osmózy a pohybu vody medzi roztokmi

Keď je však živný roztok okolo koreňov príliš koncentrovaný, tento rozdiel sa zmenšuje a rastlina prijíma vodu ťažšie. Pri extrémne vysokej koncentrácii solí môže voda z buniek dokonca odchádzať do okolitého roztoku. Rastlina potom môže trpieť nedostatkom vody, hoci je substrát vlhký alebo sú korene ponorené v roztoku. Tento stav sa niekedy označuje ako fyziologické sucho. Vysoké EC teda môže rastliny zaťažovať nielen nadmernou koncentráciou solí, ale aj zhoršeným príjmom vody.

Čo znamená nízke a vysoké EC?

Samotná nameraná hodnota ešte nehovorí, či je živný roztok pre rastlinu vhodný. Vždy záleží na druhu rastliny, jej veľkosti, fáze rastu a spôsobe pestovania.

Nízke EC

Nízke EC znamená, že voda alebo roztok obsahuje pomerne malé množstvo rozpustených minerálnych látok. Pri zdrojovej vode to môže byť výhoda, pretože pestovateľ má väčšiu kontrolu nad tým, aké živiny do nej pridá.

Ak je však EC hotového živného roztoku pre konkrétnu rastlinu príliš nízke, môže to znamenať nedostatočnú koncentráciu výživy. Dlhodobo sa to potom môže prejaviť napríklad pomalším rastom alebo príznakmi nedostatku živín.

Vhodné EC

Vhodná hodnota EC zodpovedá potrebám konkrétnej rastliny a podmienkam pestovania. Mladá sadenica zvyčajne potrebuje inak koncentrovanú výživu než veľká, rýchlo rastúca rastlina. Rozdiely existujú aj medzi jednotlivými druhmi a odrodami. Preto nemožno určiť jedno číslo, ktoré by bolo správne pre všetky rastliny.

Vysoké EC

Vysoké EC znamená vyššiu koncentráciu rozpustených látok. Ak je pre rastlinu príliš vysoká, môže sťažovať príjem vody a narúšať rovnováhu živín. Môže sa to prejavovať napríklad spomaleným rastom, vädnutím alebo poškodením špičiek a okrajov listov. Tieto príznaky však môžu mať aj iné príčiny. Samotný vzhľad rastliny preto nestačí na určenie, či je problém skutočne vo vysokom EC.

Aký je rozdiel medzi EC a pH?

EC a pH patria medzi základné hodnoty, ktoré sledujeme pri príprave živného roztoku. Každá však opisuje inú vlastnosť.

Parameter Čo vyjadruje
pH Ako kyslé alebo zásadité je prostredie a aké sú podmienky na dostupnosť živín
EC Elektrickú vodivosť, ktorá súvisí s celkovou koncentráciou rozpustených minerálnych látok

Môžete mať napríklad živný roztok so správnym pH, ale príliš vysokým EC. Alebo naopak vhodnú koncentráciu výživy, no pH mimo odporúčaného rozmedzia.

Obe hodnoty sa preto pri pestovaní dopĺňajú. Ak si chcete pripomenúť význam pH, podrobne sme sa mu venovali v našej predchádzajúcej sérii Sprievodca pH.

V akých jednotkách sa EC uvádza?

Pri pestovaní sa najčastejšie stretnete s jednotkami mS/cm a µS/cm. Obe vyjadrujú elektrickú vodivosť, iba v inej mierke.

  • mS/cm – milisiemens na centimeter
  • µS/cm – mikrosiemens na centimeter

Platí jednoduchý prepočet: 1 mS/cm = 1 000 µS/cm

Ak teda jeden merací prístroj ukazuje 1,5 mS/cm a druhý 1 500 µS/cm, ide o rovnakú hodnotu.

EC (mS/cm) EC (µS/cm)
0,2 200
0,5 500
1,0 1 000
1,5 1 500
2,0 2 000
2,5 2 500

Pri bežnom pestovaní je praktické používať jednotku mS/cm, pretože sa s ňou často stretnete v odporúčaniach výrobcov hnojív aj v pestovateľských návodoch.

Čo znamená PPM a TDS?

Okrem EC sa môžete stretnúť aj s označením PPM a TDS. TDS je skratka Total Dissolved Solids, teda celkové množstvo rozpustených látok. PPM znamená parts per million a v pestovateľskej praxi sa používa na vyjadrenie ich odhadovanej koncentrácie.

Bežný EC/TDS meter však množstvo rozpustených látok priamo neváži. Najskôr zmeria elektrickú vodivosť a následne ju pomocou prevodného koeficientu prepočíta na hodnotu PPM.

Prečo existujú rôzne hodnoty PPM?

Pri pestovaní sa často používajú dve prevodné stupnice:

  • PPM 500 – EC v mS/cm sa násobí približne 500
  • PPM 700 – EC v mS/cm sa násobí približne 700

Napríklad roztok s EC 2,0 mS/cm môže jeden prístroj zobraziť ako 1 000 PPM a druhý ako 1 400 PPM.

Pritom oba merajú rovnaký roztok.

EC (mS/cm) PPM 500 PPM 700
0,5 250 350
1,0 500 700
1,5 750 1 050
2,0 1 000 1 400
2,5 1 250 1 750

Ak teda v návode narazíte na odporúčanie napríklad 1 200 PPM, je dôležité vedieť, akú stupnicu autor používa. Na porovnávanie hodnôt je preto jednoduchšie pracovať priamo s EC v mS/cm. Vyhnete sa nejasnostiam spôsobeným rozdielnymi prepočtami.

Prečo je dôležité poznať EC zdrojovej vody?

Voda z vodovodu alebo studne už sama osebe obsahuje určité množstvo rozpustených minerálnych látok. Môžu medzi nimi byť napríklad vápnik, horčík, sodík alebo chloridy. Všetky tieto látky prispievajú k elektrickej vodivosti vody ešte pred pridaním hnojiva.

Predstavte si dvoch pestovateľov.

Prvý pestovateľ

0,1 mS/cm

Druhý pestovateľ

0,7 mS/cm

Prvý používa vodu s EC 0,1 mS/cm, druhý s EC 0,7 mS/cm.

Obaja pripravia živný roztok s výslednou hodnotou 1,5 mS/cm.

Hoci namerajú rovnaké EC, zloženie ich roztokov sa môže výrazne líšiť. Druhý pestovateľ totiž začína s vodou, ktorá už obsahuje väčšie množstvo rozpustených látok. Časť výslednej vodivosti tak pochádza zo samotnej zdrojovej vody, nie z pridaného hnojiva.

Znamená vyššie EC vody viac užitočných živín?

Niektoré minerálne látky vo vode môžu byť pre rastliny prospešné, napríklad vápnik a horčík. Iné, napríklad nadbytok sodíka alebo chloridov, môžu byť pri pestovaní nežiaduce. EC samo osebe nedokáže tieto látky rozlíšiť.

Preto je dobré poznať nielen východiskové EC vody, ale pri vyšších hodnotách aj jej minerálne zloženie. EC tiež nie je to isté ako tvrdosť vody. Tvrdosť súvisí predovšetkým s obsahom vápnika a horčíka, zatiaľ čo na EC sa podieľajú všetky rozpustené ióny, ktoré vedú elektrický prúd.

Aký význam má EC v pôde, kokose a hydropónii?

Princíp merania je vo všetkých prostrediach rovnaký, ale namerané hodnoty je potrebné posudzovať podľa konkrétneho spôsobu pestovania.

EC v pôde

Pôda obsahuje minerálne častice, organickú hmotu a živiny v rôznych formách. Niektoré sú rozpustené v pôdnej vode, iné sú viazané na pôdne častice. EC pôdneho roztoku preto ukazuje predovšetkým koncentráciu rozpustených solí. Neopisuje celkovú zásobu živín v pôde.

Pri vysokej koncentrácii solí môže dochádzať k zasoleniu, ktoré rastlinám zhoršuje podmienky na príjem vody. Dôležité je tiež vedieť, že výsledné hodnoty závisia od použitej metódy merania. EC pôdneho výluhu preto nemožno automaticky porovnávať s EC bežného živného roztoku.

EC v kokose

Kokos dokáže niektoré živiny dočasne zadržiavať a neskôr ich opäť uvoľňovať. Týka sa to napríklad vápnika, horčíka alebo draslíka. Preto nemusí byť zloženie roztoku priamo okolo koreňov úplne rovnaké ako zloženie pripravenej zálievky. EC je pri pestovaní v kokose dôležitým ukazovateľom koncentrácie živného roztoku, ale na posúdenie stavu koreňového prostredia je potrebné zohľadniť aj vlastnosti samotného média.

EC v hydropónii

V hydropónii sú korene v priamom alebo veľmi tesnom kontakte so živným roztokom. EC tu poskytuje praktickú informáciu o celkovej koncentrácii rozpustených minerálnych látok, ktoré sa nachádzajú v okolí koreňov. Pretože hydropónia nemá rovnakú schopnosť tlmiť zmeny ako klasická pôda, správne nastavenie živného roztoku je obzvlášť dôležité. Ani tu však samotné EC neprezradí, či sú všetky živiny zastúpené v správnom pomere.

Existuje jedna správna hodnota EC?

Univerzálna hodnota vhodná pre všetky rastliny neexistuje. Záleží na druhu rastliny, jej rastovej fáze, spôsobe pestovania, kvalite zdrojovej vody aj okolitých podmienkach. Mladé sadenice bývajú vo všeobecnosti citlivejšie na vysokú koncentráciu solí než dobre vyvinuté rastliny. Jednotlivé druhy majú navyše odlišné nároky na výživu aj toleranciu voči zasoleniu. Preto je vhodné vychádzať z odporúčaní pre konkrétnu plodinu a používanú výživu.

Orientačným hodnotám EC podľa rastlín a rastových fáz sa budeme podrobnejšie venovať v treťom diele nášho sprievodcu, kde si tiež ukážeme, ako správne upravovať koncentráciu živného roztoku.

Čo si z prvého dielu zapamätať?

EC je elektrická vodivosť vody alebo živného roztoku. Pri pestovaní nám pomáha odhadnúť celkovú koncentráciu rozpustených minerálnych látok.

Základné princípy sú:

  • Vyššie EC zvyčajne znamená vyššiu koncentráciu rozpustených iónov.
  • EC neukazuje množstvo jednotlivých živín ani ich vzájomný pomer.
  • Príliš slabý živný roztok nemusí rastline poskytovať dostatok výživy.
  • Príliš koncentrovaný roztok môže sťažovať príjem vody.
  • EC a pH sú rozdielne hodnoty, ktoré sa pri pestovaní dopĺňajú.
  • EC sa najčastejšie uvádza v mS/cm alebo µS/cm.
  • Hodnoty PPM sa môžu líšiť podľa použitej prevodnej stupnice.
  • Východiskové EC zdrojovej vody ovplyvňuje výslednú vodivosť živného roztoku.
  • Vhodné EC závisí od konkrétnej rastliny a spôsobu pestovania.

V prvom diele sme si vysvetlili, čo EC znamená a prečo je dôležité pre výživu rastlín aj príjem vody. V ďalšom diele nášho Sprievodcu EC sa pozrieme na to, prečo sa EC počas pestovania mení. Vysvetlíme si, ako hodnotu ovplyvňuje príjem vody a živín rastlinami, odparovanie alebo dopĺňanie vody a čo nám jej vývoj môže napovedať o fungovaní pestovateľského systému.

.
.
.
.